Prílev zahraničných investícií do akcií v druhej najväčšej ekonomike sveta sa dramaticky spomalil, ale úplne nevyschol. Akciové spoločnosti, ktoré sú vystavené vplyvom zahraničných trhov a čínska domáca mena juan zaznamenali výrazný prepad. Naopak, spoločnosti v spotrebiteľskom a technologickom sektore zaznamenali nárast cien akcií, keďže Peking zvyšuje domácu spotrebu a usiluje sa o technologickú nezávislosť.
Obchodná vojna zatlačila juan na 11-ročné minimá, čo najviac pocítili spoločnosti senzitívne na pohyb domácej meny, vrátane realitných firiem a aeroliniek.
Hlavné letecké spoločnosti zaznamenali v prvej polovici roka straty, keď im oslabený juan „ukradol“ zo ziskov, keďže majú obrovský dlh denominovaný práve v amerických dolároch.
Naopak, spotrebiteľské odvetvie sa zaradilo medzi čínske odvetvia s lepšou výkonnosťou, keďže Peking zaviedol opatrenia na stimulovanie domácej spotreby Číny.
Na kompenzáciu účinkov obchodnej vojny zaviedli čínski tvorcovia politiky opatrenia vrátane daňových škrtov a požiadaviek na minimálne rezervy pre banky, ktoré boli nútené požičiavať aj menším spoločnostiam.
Po tom, ako USA uvalili obmedzenia na veľkých čínskych technologických gigantov vrátane spoločnosti Huawei Technologies, dostali technologické firmy podporu vďaka pokračujúcej snahe Číny o technologickú nezávislosť. Impulzom je najmä novovytvorenej rady STAR Market, ktorá je modelovaná podľa Nasdaq-u.
Spojené štáty zaviedli od 1. septembra nové 15 % clá na čínsky tovar vo výške viac ako 100 miliárd amerických dolárov. Na americké clá Čína odpovedala zavedením odvetných ciel, ktoré sa budú pohybovať v rozpätí 5 – 10 % na americký import s hodnotou 75 miliárd amerických dolárov.
Približne pred rokom vstúpili dve najväčšie svetové hospodárske veľmoci do obchodnej vojny. Jej následkom je spomalenie tempa hospodárskeho rastu na celom svete. Čína aj napriek tlaku a stratám nie zďaleka „na konci s dychom“. Bude ešte zaujímavé sledovať, kto z týchto hráčov ako prvý zloží zbrane...
